Mladá vinica na Jungbergu

Zime to tento rok trvalo kým sa rozbehla, no krása bielej krajiny  zaplavenej slnečnými lúčmi a sviežim vzduchom, ktorým sa nesie hlas bažanta ma volá von. Ani som nerozmýšľala, nohy ma automaticky vedú k miestu, o ktorom v poslednom čase doma toľko rozprávame. Nachádza sa presne oproti naším viniciam Rosenbergu, ktorý odtiaľto vidím spoza holej mandle ako na dlani. Dlho tu zem ležala úhorom a čerpala silu, ktorú teraz odovzdáva našim novým sadeniciam Veltlínu. Začiatkom decembra nám v doline pribudol opäť kúsok peknej krajiny.Snímka obrazovky 2015-02-02 o 16.48.14

 

Prvé roky našej vinárskej existencie sme potrebovali priam nafukovací sklad, dnes je to však naopak. Kompromis ako nákup hrozna neprichádzal do úvahy. Na škole nám vštepovali, že dobré víno sa rodí vo vinici a nedorába v pivnici. Práve preto je kvalitná surovina – hrozno, naša alfa a omega. Víno už len sledujeme, nechávame mu priestor a čas a zabezpečíme mu to, na čom si potrpí najviac – hygienu.

No ale späť do vinice. Tá musí byť čo najbližšie k vinárstvu, aby hrozno necestovalo, čím stráca najviac zo svojích kvalít, a k spracovaniu by malo dôjsť čo najrýchlejšie. Preto sme nehľadali ďaleko a ostali verní našej Ružovej doline, ktorej tak vraciame jej starú vinohradnícku tvár a slávu.

   Teraz spomínam ako si pred 10- timi rokmi pristavil dedko maringotku na pole za našim domom a celé dni tam chystal štepy. Vtedy som nič nechápala, ale všetci vedeli čo majú robiť, a s obrovskou precízosťou, ktorej rozumiem až po rokoch. A tie ďalšie roky mladého vinohradu, ktorý si vyžaduje priam hýčkanie. Ručné okopávanie mladých sadeníc, to mi rodičia predpisovali ako liek na moju ťažkú pubertu. Teraz sa tu uškŕňam, no vtedy mi nebolo do smiechu. No a o chvíľu to tu máme zas. Tento krát to budem brať ako posilku, v zdravom tele, zdravý duch.

I.

Príspevok bol vložený Uncategorized. Vytvorte záložku trvalého odkazu.

One Response to Mladá vinica na Jungbergu

  1. Jaro says:

    Nemôžem sa ubrániť veľmi silnému a pozitívnemu pocitu že, článok píše človek, ktorý sa vínu rozumie a je s ním bytostne prepojený. Vetička o dedkovi, spojenie „s obrovskou precízosťou, ktorej rozumiem až po rokoch“ a potom aj to hýčkanie, rodičia, liek ma celkom dostalo. Je to viac ako, vyznanie pôde, viniču i vínu. Držím Vám palce a ocením, ak takýchto zamyslení a správ z Rosenbergu bude viac.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *